(A)sociálna komunikácia vo volebnej kampani

S každými voľbami sa zvyšuje aj záujem o jednotlivé aspekty volebnej kampane. Tak, ako sa mení správanie konzumentov médií, očakáva sa zmena prístupu vo vedení politickej kampane. Neuspokojivý výsledok niektorých politických strán otvoril tému, ako sa tieto strany postavili k sociálnym médiám. Nemám dôvod nikoho obhajovať (ani samého seba), pretože vždy a všetko sa dá robiť lepšie. Zároveň však nesúhlasím s vodopádmi nezmyslov, ktoré som si prečítal. 

1) Kampaň v sociálnych médiách je preceňovaná, a to predovšetkým ľuďmi, ktorí sú na sociálnych sieťach aktívni. Aj keď to tak z ich pohľadu nevyzerá, sociálne siete aktívne používa stále len menšina slovenskej populácie. Kampaň v sociálnych médiách voľby nevyhráva, to je skrátka fakt. Stačí sa pozrieť na ostatný volebný výsledok a kampaň Smeru.

2) Je veľký rozdiel, či sociálne kampaňuje nový, alebo zavedený subjekt. Nový subjekt má oveľa väčší priestor pre agresívnu a konfrontačnú komunikáciu s veľkým potenciálom virality. Ak takúto stratégiu volí zavedený subjekt, zväčša sa otočí aj proti nemu a spôsobí collateral damage (čo sa stalo aj v týchto voľbách)

3) Aj keď sa to vďaka intenzite hovnobitia nezdá, táto volebná kampaň bola extrémne krátka (+/– 2 mesiace), takže na prípravu bulletproof stratégie nemala čas/možnosti/schopnosti žiadna strana. S témou mali strany problém všeobecne, nie len na sociálnych sieťach. Z kampaňovania na sociálnych sieťach tak vyťažili politici, ktorí sú aktívni aj mimo kampane, teda:

a)     vedia sociálne siete používať a majú lojálne publikum ochotné ich obsah prijímať a šíriť

b)    majú vlastnú konzistentnú agendu (napr. Ľ. Kaník – sociálne veci, druhý pilier, M. Beblavý – pomerne široký záber na reformné témy, Martin Poliačik,  Ľ. Galko – tvrdá práca a boj proti sprisahaniam atď.)

4) Voľby nemali jasnú tému. Voliči žiadali nekonkrétne istoty, prípadne konkrétne pľuvance a tie stačí komunikovať tradičnými kanálmi. Pseudotémou boli zvieracie kauzy. Do tých sa aj v sociálnych sieťach obulo niekoľko strán (aj s poradcami), no efekt na ich volebný výsledok bol napriek vysokým nákladom takmer nulový (viď výsledok 99%, PaS).

5) Na dobrú sociálnu kampaň je potrebný dobrý produkt a samonosná téma. V týchto voľbách mali takmer všetci viac starostí s hasením požiarov a na proaktívnu komunikáciu nebol dostatok času. V porovnaní s mediálnym výtlakom káuz skrátka nemali veľkú šancu na masívnejší zásah, ako sa im podaril.

Na druhej strane ten zásah nebol napr. v porovnaní s rokom 2010 až taký malý. Komunikácia v sociálnych médiách bude každými voľbami intenzívnejšia, rafinovanejšia a invazívnejšia. Ak bude rásť publikum, budú rásť aj politici. Zatiaľ im bohato stačí sľubovať istoty, rozdávať banány a posielať sa na detektory lži v hlavnom spravodajstve najsledovanejších televízií a na titulkách (nielen!) bulvárnych plátkov.

Voľby 2012 - prvý dojem

Voľby máme úspešne za sebou. Bolo to naozaj poučných niekoľko mesiacov.

Víťazi volieb sú celkom zrejmí, ale spravím si pár poznámok, nech nezabudnem.

  1. Róbert Fico a Smer. Je jasné, že tu nie je o čom. Čo je obdivuhodné, je mobilizačný potenciál, ktorý strana predviedla a finišovala skutočne drvivo.
  2. Igor Matovič a jeho nepredvídateľní ľudia. V každých voľbách je priestor pre trucstranu. V týchto voľbách ich bolo neúrekom, ale Matovič ich všetky poslal na smetisko a truchlasy si nechal pre seba. Niekde ho dokonca titulovali ako lídra pravice. Som zvedavý, či si jeho deštrukčný potenciál odnesie Smer, alebo ten zbytok pravice, ktorý v parlamente zostal.

Loseri

  1. SNS je parlamentnou minulosťou a pokiaľ Matovič a Hlina pochopia, kde je ich miesto, je dosť možné, že nadlho
  2. Mikuláš Dzurinda a SDKÚ. Síce osobne netrpím takým kvantom antipatií, aké si Mikuláš Dzurinda užíva, ale výsledok SDKÚ je totálna tragédia. Vo svetle percentuálneho zisku môže byť SDKÚ vďačná mobilizačnej fázi kampane a rozhodnutiu Lucie Žitňanskej vyzvať Dzurindu na súboj o predsednícke miesto, pretože účasť nad očakávania by inak SDKÚ poslala mimo parlament. Otázka je, či odíde s tým mikroskopickým množstvom cti, ktoré mu zostalo, alebo SDKÚ definitívne pochová nejakou formou spolupráceso Smerom. Špeciálna kapitola je Ivan Mikloš, ktorý skrátka zmizol a jeho voliči tiež.
  3. SaS. SaS absolútne nezvládla kampaň. Nemala žiadnu tému, ktorou by dokázala prekryť povalenie vlády, ktoré jej voliči pripisujú minimálne rovnakým dielom, ako Dzurindovi a hlavne škandály okolo SaSanky. Keď strana nemá tému (hoci aj krívajúcu na obe nohy) dostáva sa pod tlak. Keď je pod tlakom, robí chyby. Ako môže jediná strana bez skutočného korupčného škandálu prísť o polovicu voličov je naozaj záhada a nemyslím si, že by s tým mali niečo spoločné len zlé médiá.

Ani ryba ani rak

KDH získalo svojich tradičných 8 celá čosi. Pár voličov vzhľadom na vyššiu účasť pribudlo, či to D. Lipšicovi stálo za to, je otázka. Reči o líderstve pravice z úst J. Figeľa sú celkom tragikomické aj s ohľadom na to, že KDH svoju percentuálnu pozíciu obhájilo najmä vďaka ľuďom, ktorým generálna línia strany nevyhovuje.

Most/Híd – najväčšia záhada. Gorila, v ktorej boli až po uši im neublížila a stratili hlavne vďaka kampani SMK na južnom Slovensku. V podstate sa tento výsledok dá považovať za úspech.

99% - do parlamentu sa síce nedostali, ich kobercové bombardovanie, v ktorom im výdatne pomáhal aj minister Lipšic však bolo účinné.

The Special One.

Martin Fronc. Pri historickom úspechu KDH v ostatných eurovoľbách, kde bol potupne prekrúžkovaný z pozície lídra kandidátky až na pozíciu náhradníka sa mu to stalo opäť. EDIT: nestalo. Zabudol som na to 3% pravidlo. Taras, vďaka za upozornenie.