(A)sociálna komunikácia vo volebnej kampani

S každými voľbami sa zvyšuje aj záujem o jednotlivé aspekty volebnej kampane. Tak, ako sa mení správanie konzumentov médií, očakáva sa zmena prístupu vo vedení politickej kampane. Neuspokojivý výsledok niektorých politických strán otvoril tému, ako sa tieto strany postavili k sociálnym médiám. Nemám dôvod nikoho obhajovať (ani samého seba), pretože vždy a všetko sa dá robiť lepšie. Zároveň však nesúhlasím s vodopádmi nezmyslov, ktoré som si prečítal. 

1) Kampaň v sociálnych médiách je preceňovaná, a to predovšetkým ľuďmi, ktorí sú na sociálnych sieťach aktívni. Aj keď to tak z ich pohľadu nevyzerá, sociálne siete aktívne používa stále len menšina slovenskej populácie. Kampaň v sociálnych médiách voľby nevyhráva, to je skrátka fakt. Stačí sa pozrieť na ostatný volebný výsledok a kampaň Smeru.

2) Je veľký rozdiel, či sociálne kampaňuje nový, alebo zavedený subjekt. Nový subjekt má oveľa väčší priestor pre agresívnu a konfrontačnú komunikáciu s veľkým potenciálom virality. Ak takúto stratégiu volí zavedený subjekt, zväčša sa otočí aj proti nemu a spôsobí collateral damage (čo sa stalo aj v týchto voľbách)

3) Aj keď sa to vďaka intenzite hovnobitia nezdá, táto volebná kampaň bola extrémne krátka (+/– 2 mesiace), takže na prípravu bulletproof stratégie nemala čas/možnosti/schopnosti žiadna strana. S témou mali strany problém všeobecne, nie len na sociálnych sieťach. Z kampaňovania na sociálnych sieťach tak vyťažili politici, ktorí sú aktívni aj mimo kampane, teda:

a)     vedia sociálne siete používať a majú lojálne publikum ochotné ich obsah prijímať a šíriť

b)    majú vlastnú konzistentnú agendu (napr. Ľ. Kaník – sociálne veci, druhý pilier, M. Beblavý – pomerne široký záber na reformné témy, Martin Poliačik,  Ľ. Galko – tvrdá práca a boj proti sprisahaniam atď.)

4) Voľby nemali jasnú tému. Voliči žiadali nekonkrétne istoty, prípadne konkrétne pľuvance a tie stačí komunikovať tradičnými kanálmi. Pseudotémou boli zvieracie kauzy. Do tých sa aj v sociálnych sieťach obulo niekoľko strán (aj s poradcami), no efekt na ich volebný výsledok bol napriek vysokým nákladom takmer nulový (viď výsledok 99%, PaS).

5) Na dobrú sociálnu kampaň je potrebný dobrý produkt a samonosná téma. V týchto voľbách mali takmer všetci viac starostí s hasením požiarov a na proaktívnu komunikáciu nebol dostatok času. V porovnaní s mediálnym výtlakom káuz skrátka nemali veľkú šancu na masívnejší zásah, ako sa im podaril.

Na druhej strane ten zásah nebol napr. v porovnaní s rokom 2010 až taký malý. Komunikácia v sociálnych médiách bude každými voľbami intenzívnejšia, rafinovanejšia a invazívnejšia. Ak bude rásť publikum, budú rásť aj politici. Zatiaľ im bohato stačí sľubovať istoty, rozdávať banány a posielať sa na detektory lži v hlavnom spravodajstve najsledovanejších televízií a na titulkách (nielen!) bulvárnych plátkov.