Demencia nie je anonymná
Od konca deväťdesiatych rokov bolo všeobecne zaužívané, že anonymita na internete dáva voľný priechod primitivizmu a emóciám, ktoré by si inak ľudia nechali pre seba. Podozrenie, že to tak nutne byť nemusí som pojal na uzavretom diskusnom serveri, kde sa v podstate všetci poznali osobne, ale keď prišlo na diskusiu pod nickmi, nepoznali brata.
Stále to mohlo byť spôsobené odcudzením, predsa, keď som „vy*ebaný nickname“, tak môžem. Väčšina slovenských používateľov internetu už určite niekedy zablúdila do diskusii na SME.sk. Hoci sa o ne stará niekoľko ľudí a veľa botov, algoritmov, filtrov a ktoviečoho ešte, tie diskusie sú strašný hnoj. Jeden by si myslel, že je to spôsobené anonymitou. Veď keď nikto netuší, kto som, tak sa môžem veselo vykáľať a vyobšívať hocikoho za všetky krivdy, ktoré na mne tento skrivodlivý svet napáchal.

Vynález Facebooku tieto teórie pochoval. Keď vznikol fanpage SME.sk na Facebooku, pár týždňov bolo všetko kúzelné. Anonymní flooderi floodovali diskusie na webe Sme a pod facebookovými linkami článkov sa dalo občas aj normálne baviť. Náhle, spoločne s masovým rozmachom facebooku sa to skončilo. Diskusie pod linkovanými článkami na facebooku Sme sú úplne rovnaký hnoj, ako tie na webe. Len s tým rozdielom, že nie sú anonymné. V reálnom svete fungujeme v pomerne úzkom okruhu ľudí. Jeho veľkosť je individuálna – od pár kamarátov, ktorí zdieľajú svoj introvertný svet až po tisíce spojení, ktorými disponujú verejne sa prezentujúci ľudia. Nech je ten okruh akokoľvek veľký, v kľúčových otázkach je stále pomerne homogénny. Samozrejme, že sú témy (náboženstvo, Grécko, očkovanie, homeopatia,…), kde sa aj najlepší kamaráti dokážu nepekne posekať, ale väčšinou je to nakoniec vysvetliteľné a pri troche empatie aj obojstranne pochopiteľné.
Vďaka internetu však dnes oveľa častejšie narazíte na ľudí, ktorí sú skrátka z inej planéty. Kým bol internet anonymný, mnohí z nás si to vysvetľovali práve tým. V každom z nás sa predsa skrýva horšie ja, len väčšina ľudí mu nenecháva priestor na prezentáciu. Prax ukazuje, že to tak nie je. Skátka, tí ľudia, z ktorých vám občas zastavuje mozog, sú reálni, živí, svojprávni a čo je podstatné, majú svoj okruh ľudí, ktorí ich názory zdieľajú a podporujú. A vás s vašimi názormi a postojmi pokladajú za rovnakého aliena, ako vy ich.
Keď si túto diverzitu uvedomíte, zrazu dávajú zmysel výsledky volieb, spotrebiteľské preferencie aj ratingy sledovanosti TV programov. Keď si ju uvedomiť nechcete, aj tak dobre, lebo svet okolo vás zostane rovnako pekný, ako bol doteraz a tí čudní ľudia z diskusii budú len okrajový rušivý element.