Keby som mal v ‘89 aspoň 20 rokov

Veľa mojich rovesníkov občas pri konzumácii alkoholických nápojov vzdychá, prečo sa len nenarodili o 5-10 rokov skôr. V roku 1989 mohli mať 20 a zažiť to, čo sa tak skoro zrejme nebude opakovať. Takzvané neobmedzené možnosti. Dovolím si poznamenať, že táto túžba nemusí nutne smerovať ku kradnutiu a nepoctivej privatizácii. Deväťdesiate roky boli skrátka doba, kedy mal každý biznis šancu na úspech z jednoduchého dôvodu – nič tu nebolo.

Dobrá správa je, že zas tak veľa sa nezmenilo. Jasné, že dnes sa nedá založiť prvá pizzeria, obchod s nábytkom, či stavebná firma. Svet naokolo je však plný príkladov, že úspech nie je limitovaný len na skupinu ľudí, ktorí „vlastnia výrobné prostriedky“ (áno, aj takáto rétorika sa dnes dá počuť od mladých ľudí a áno, tiež sa tomu čudujem). Niekedy stačí jednoduchý nápad a vôľa dotiahnuť ho na začiatok. Ak chýba nápad, postačí aj tá vôľa. Firiem, ktoré neboli so svojim produktom či službou prvé, a napriek tomu sa dostali na vrchol, je tiež požehnane. Stačilo to skrátka urobiť poriadne.

Dôležité je o týchto ľuďoch a firmách hovoriť, aby neboli predmetom závisti, ale inšpirácie. Znie to síce čudne (a špeciálne ľuďom, ktorí žijú v podobnom prostredí, ako napríklad ja), ale väčšina ľudí na Slovensku netuší, že tu sú aj medzinárodne úspešné firmy a produkty, ktoré sa vypracovali bez všakovakých pofidérnych “skratiek”.